Slovensko má najmladšiu medzinárodnú rozhodkyňu v ISU. Andrea Simančíková má len 23 rokov a je podpredsedkyňou Slovenského krasokorčuliarskeho zväzu, ktorá je zodpovedná za medzinárdonú činnosť. Na 24. ročníku Memoriálu Ondreja Nepelu bude rozhodovať v kategórii žien. Aká však bola jej cesta k tejto profesii?

Ste najmladšou medzinárodnou rozhodkyňou v ISU. Dá sa predpokladať, že je to príjemný pocit mať takéto prvenstvo.

Určite áno. Krasokorčuľovanie je významnou súčasťou mojho života už od mojich šiestich rokov. Keď som predčasne musela ukončiť súťažnú kariéru pre zranenie, bolo mi veľmi lúto, že som nikdy nedosiahla na medailové umiestnenia na medzinárodných podujatiach. Preto ma nesmierne teší, že som sa nevzdala a dosiahla som práve toto prvenstvo.

V čom spočívajú skúšky pre medzinárodných rozhodcov v ISU?

Súčasťou skúšok je intenzívny päť dňový seminár v nemeckom Frankfurte, ktorý vyžaduje aj niekoľko týždňovú domácu prípravu. Samotné skúšky pozostávajú z troch častí: identifikácia elementov, písomná časť a simulácia súťaže.

Na čo konkrétne dáva ISU pri týchto skúškach najväčší dôraz?

Ako som už spomínala oficiálna časť sa skladá z troch častí, no posudzovaní ste už od prvého momentu. Očakáva sa, že rozhodcovia budú reprezentovať vedomosťami, ale aj svojím zovňajškom. Neoficiálnu časť skúšky tvorí aj pohovor  v anglickom jazykom s najvyššími predstaviteľmi ISU (toho môjho sa zúčastnil aj podpredseda ISU Alexander Lakernik z Ruska), ktorý má preveriť dostatočnú znalosť anglického jazyka. Preto najväčší dôraz je myslím kladený na komplexné zvládnutie všetkých častí skúšky ako aj dôstojnú reprezentáciu počas celého seminára. Koniec koncov, také isté správanie sa od rozhodcov vyžaduje aj počas súťaží.

Čo predchádzalo týmto rozhodcovským skúškam, museli ste niečo konkrétne splniť, aby vás pustili ku skúškam? Aký je postup podľa pravidiel ISU?

Pravidlá ISU vyžadujú prax na domácich pretekoch najvyššej úrovne, pre mňa to boli Majstrovstvá Slovenska, ako aj dosiahnutie minimálnej vekovej hranice 24 rokov v roku nominácie. Slovenský krasokorčuliarsky zväz však má aj svoje interné náročné pravidlá, ktoré ma veľmi dobre pripravili na medzinárodné skúšky.

Ako často môžu záujemcovia získať tieto certifikáty? Je to napríklad len raz za niekoľko rokov?

Zvyčajne je takýto certifikát možné získať každý druhý rok.

Aké kategórie teraz budete môcť rozhodovať?

Certifikát, ktorý som získala mi umožňuje rozhodovať sólo kategórie – ženy a mužov, ale aj športové dvojice, na ktoré sa nesmierne teším.

O koľko rokov budete môcť pristúpiť k ďalších skúškam a kedy budete môcť rozhodovať najvyššie súťaže?

Teraz je pre mňa dôležité rozhodovať tak, aby som bola tri roky po sebe zaradená v zozname ISU. To znamená vyhýbať sa väčším chybám, účastniť sa porady rozhodcov, tak ako to predpisujú pravidlá ISU. Po úspešne zvládnutých troch rokoch budem mať možnosť uchádzať sa o zaradenie do kategórie rozhodca ISU šampionátov, čo by ma oprávnilo rozhodovať aj ZOH alebo majstrovstvá sveta. Toto je však predčasné a teraz sa chcem sústrediť hlavne na aktívne rozhodovanie prestížnych medzinárodných súťaží a ďalšie zlepšovanie v mojom rozhodovaní.

Slovensko je roky známe vysokou kvalitou rozhodkýň, je to pre vás veľká zodpovednosť byť ich nasledovníčkou?

Určite áno. Som veľmi rada, že som mala podporu a možnosť učiť sa od hlavných rozhodcov ISU ako Adriana Domanská, ktorá rozhodovala napríklad ZOH Sochi. Felicitas Babušíková zase zastupovala Slovensko v najvyšších orgánoch ISU a teší ma aj podpora Igora Prokopa a členky rozhodcovskej komisie Ivky Benzovej. Bude pre mňa veľou výzvou reprezentovať Slovensko na takej úrovni ako oni.

Budete rozhodovať na blížiacom sa Memoriáli O. Nepelu, ktorý organizuje Slovenský krasokorčuliarsky zväz?

Áno, už sa na to veľmi teším – budem mať na starosť kategóriu žien.