História

Krasokorčuliarska mapa Slovenska – III.
Žilina – krasokorčuliarsky oddiel v tomto meste bol založený v roku 1953, kedy sa korčuľovalo už na umelom ľade (druhý na Slovensku). Deti sa zohrievali pri malej olejovej piecke v murovanom prístrešku pri ľadovej ploche, kde raz došlo k požiaru a popáleninám dvoch detí – krasokorčuliarok, (K. Balcovej a S. Pietorovej). Žiaľ i táto smutná udalosť patrila do historických začiatkov žilinského oddielu. Hlavným trénerom v tomto období bol pán Horváth. V roku 1963 bol štadión zastrešený a tým sa činnosť oddielu rozširuje a dostáva nové možnosti vo svojom nepredovaní. V tomto čase tu trénujú manželia Lojkovičoví a silné zázemie tu má i kategória tancov na ľade, ktorú propagoval a trénoval pán Otto Prokop. (V tomto období bývalý Stredoslovenský kraj mal tri tanečné páry!)
Na tréningy v tomto čase prichádzajú i pretekári z blízkeho Martina, ktorí v tom čase trénovali len na prírodnom ľade.
Výkonnostný vzostup žilinského krasokorčuľovania nastal za pôsobenia manželov Novákových, ktorí po vzore práce v českých oddieloch inštalovali zariadenie s kladkou upevnenou pod strechou štadióna, kde sa v popruhoch nacvičovali dvojité a trojité skoky.
Za éry pôsobenia manželov Novákových, oddiel prešiel zo ZVL Žilina pod Tatran Drevoindustria Žilina, ŠK Žilina až do súčasnej podoby Krasoklub Žilina. V tomto období oddiel patril medzi najlepšie na Slovensku.
Odchodom manželov Novákových z ľadu nastáva určitá stagnácia v práci oddielu, klesá členská základňa a aj výkonnosť. Úspechom predchádzajúceho obdobia je skutočnosť, že v tomto období tu vyrástla i bývalá reprezentantka Slovenska Zuzana Paurová, ktorá neskoršie prešla do Banskej Bystrice, kde dnes pôsobí ako trénerka tamojšieho klubu.
Dlhoročnou predsedníčkou tohto oddielu bola Anna Mitringová, ktorú v tejto funkcii striedalo viacej nasledovníkov. Súčasným predsedom klubu je Igor Németh.
Na prelome rokov 2006/2007 vznikol v tomto meste nový oddiel – Figure Skating Klub Žilina, ktorého členovia sú bývalí krasokorčuliari a rodičia pôvodného klubu. Predsedom druhého žilinského klubu sa stal pán Anton Srbecký.
Trnava – o niečo neskoršie, v roku 1960, vznikol v tomto meste tiež krasokorčuliarsky oddiel, ktorý mal vo svojom počiatku takmer 80 členov. Jeho prvým predsedom bol pán Gottstein, ktorý za pomoci ďalších nadšencov tohto športu (Bača, Bakús a Vejmelka) sa pričinil o jeho rozvoj. Tréningy v tomto období viedla pani Špajdlová – Kohúciková a páni Bača a Bakús.
Už v roku založenia oddielu sa tu konali preteky Západoslovenského kraja, ktorých sa zúčastnili takí pretekári, ako bol Divín, Mrázková, Krampeová, Grožajová a Hlaváčková.
Postupom času tento šport v Trnave nenachádza primerané docenenie, nastáva nedostatok ľadovej plochy, ako aj nezáujem o údržbu a prevádzku existujúceho zimného štadióna, ktorý v roku 1974 pre nevyhovujúci technický stav bol vyradený z prevádzky!
Pre trnavské krasokorčuľovanie nastáva veľmi zlé obdobie rokov 1974 až 1979, kedy oddiel bez ľadovej plochy “živorí” a trénuje len sporadicky na susedných štadiónoch v Nitre, Topoľčanoch, Skalici či Trenčíne. Oživenie nastalo až v roku 1980, kedy bol v Trnave dobudovaný a do užívania odovzdaný nový zimný štadión. V tomto období preberajú iniciatívu mladí ľudia, ako boli Petríková, Žigardyová, Jankola a ďalší… O zvýšenie úrovne oddielu sa postaral i pán Vokál s manželkou; dlhé roky bol aj jeho predsedom.
Ďalšiu prekážku v práci oddielu priniesol rok 1990, kedy opäť dochádza k zatvoreniu zimného štadióna z dôvodu jeho zastrešovania a vybudovania druhej umelej ľadovej plochy v jeho tesnej blízkosti. Oddiel opäť trénuje mimo svojho mesta. Predsedom sa stáva pán Adamovský, ktorého hlavnou úlohou bolo oddiel za týchto podmienok udržať “pri živote”.
Konečne v roku 1993 sa ukončilo zastrešenie ľadovej plochy, začína sa opäť systematická a pravidelná činnosť a po dlhšom čase sa opäť organizuje i pretek Trnavský pohárik.
V roku 1993 vzniká v Trnave Klub ľadových športov Trnava, kde si priateľskú ruku podávajú hokejisti a krasokorčuliari, ktorí takto ukázali veľmi progresívny a pre budúcnosť i veľmi perspektívny model vzájomnej spolupráce hokeja a krasokorčuľovania. Predsedom krasokorčuliarskeho oddielu Klubu ľadových športov Trnava sa stal pán Ondrejíček. Dnes pracuje v tejto funkcii pán Vítek.
Liptovský Mikuláš – v roku 1964 sa pokúšala TJ Iskra Liptovský Mikuláš založiť krasokorčuliarsky oddiel pod vedením pánov Tomašoviča a Martiša. Tento pokus trval len niekoľko mesiacov, lebo oddiel zakrátko zanikol. Nový pokus sa uskutočnil o niečo neskoršie, keď vo februári 1966 vznikol aj na Liptove krasokorčuliarsky oddiel Iskra Liptovský Mikuláš. Na jeho vzniku mali hlavnú zásluhu pani Horváthová a pán Janiga. Oddiel pri svojom vzniku evidoval 44 dievčat. Prvým predsedom krasokorčuliarskeho oddielu sa stal pán Janiga a vo výbore boli i ďalší funkcionári, ako pani Bellušová, Salaj a Lehostká.
Ľadová plocha už bola umelá, no ešte nezakrytá. Pri prvých pretekoch im poskytoval výdatnú pomoc veľký krasokorčuliarsky obetavec pán Otto Prokop zo Žiliny. V roku 1967 tu zorganizovali aj Majstrovstvá Slovenska v krasokorčuľovaní.
V roku 1967 odchádza trénerka pani Horváthová do Bratislavy a jej úlohu prevzala pani Škorvánková zo Žiliny.
V roku 1969 sa uskutočnil i prvý ročník Veľkej ceny Liptova, známy neskoršie po celej republike ako “Liptovský kožuštek”. Medzi obetavých funkcionárov oddielu patrila jeho dlhoročná predsedníčka pani Belušová, Špánik a najmä Göndorová.
V roku 1987 bol oddiel spoluorganizátorom krasokorčuliarskych súťaží v rámci Svetovej zimnej univerziády, ktorá v tomto meste urobila dobrú propagačnú osvetu tomuto športu. Funkciu predsedníčky oddielu následne vykonávala pani Fellingerová. Organizačnou dušou tohto oddielu boli manželia Poljakoví. Dnes je v čele oddielu pani Marta Poliaková.
Zvolen – tento oddiel bol založený 3. 2. 1972 pod Telovýchovnou jednotou Lokomotíva Bučina Zvolen a evidoval 65 detí vo veku do 10 rokov. Oddiel mal sedemčlenný výbor a v jeho čele stál dlhé roky pán Miloš Vágner.
V rámci propagácie krasokorčuľovania vo Zvolene oddiel už v roku svojho založenia (5. 11. 1972) zorganizoval Medzinárodnú exhibíciu v krasokorčuľovaní, na ktorej vystúpil i olympijský víťaz Ondrej Nepela a ďalší poprední krasokorčuliari z Poľska.
Od roku 1976 sa začala i tradícia Veľkej ceny Zvolena, ktorá žiaľ v posledných rokoch sa už neobjavuje v kalendári súťaží zväzu. Medzi najúspešnejších pretekárov oddielu v 80. rokoch patrili: Miloš Vágner. Renáta Vágnerová, Katarína Henešová a Mária Kucejová, Jaroslav Heceg a Renáta Lietavová.
Vo vedení klubu v roku 1984 vystriedal pána Vágnera Ladislav Ohajda, neskoršie Eva Brnová a Maria Zrubecová. O výkonnostný rast pretekárov sa starali trénerky Výbohová, Eisnerová Staršia, Zemanová a najmä Lietavová.
Medzi najvýraznejšie výsledky oddielu patrí umiestnenie Jany Zrubecovej (6. miesto) v konečnom hodnotení Európskeho pohára v kategórii mladších junioriek, sezóna 1995/96.
V posledných rokoch sa vo vedení oddielu vystriedali Helena Jonášová a Ľubomír Mosný. Súčasným predsedom je pán Štefan Sýkora.
Ružomberok – začiatky krasokorčuľovania v tomto mesta sa viažu k roku 1988, kedy sa tu uskutočnil tzv. Spartakiádny krasokorčuliarsky pretek. V tom čase deti začali trénovať pod vedením pani Schmidovej a ich “domovom” sa stal Dom detí a mládeže. Moderný štadión a jeho prednosť, vyhrievanie (ako jediný zimný štadión na Slovensku) boli i dôvodom, že v roku 1992 sa tu uskutočnili posledné Majstrovstvá seniorov v rámci bývalej ČSFR.
Prvou vlastnou pretekárskou sezónou bolo obdobie 1992/1993 a oddiel pod názvom Klub krasokorčuľovania Ruža Ružomberok sa stal právnym subjektom v roku 1994. Iróniou v jeho histórii bolo, že ako jeden z najmodernejších zimných štadiónov na Slovensku od roku 1992 prestal slúžiť tomuto športu (začal sa tam hrať prvoligový ženský basketbal) a ružomberskí krasokorčuliari “cestujú” za ľadom do Liptovského Mikuláša a Dolného Kubína.
Predsedníčkou tohto klubu je od jeho založenia pani Alena Černáková.
Piešťany – v tomto meste založiť krasokorčuliarsky oddiel bolo snahou niekoľkých priaznivcov tohto športu už v roku 1988. Začiatky korčuľovania sa týkali len výuky korčuľovania pre malé deti.
Až v roku 1990 vzniká krasokorčuliarsky oddiel pri TJ AKO Piešťany. Hoci jeho začiatky boli sprevádzané bojom o vlastnú existenciu a do súťaží SKrZ sa dlho nehlásili, posledné obdobie jeho činnosti je veľmi úspešné a dynamické.
Stropkov – patrí do skupiny “najmladších” oddielov na Slovenku, lebo jeho história vzniku sa viaže k roku 1992, kedy oddiel vzniká ako TJ Slávia Stropkov. Dušou oddielu je jeho predsedníčka pani Roháľová.
Humenné – podobne ako Stropkov, aj tento oddiel patrí medzi tie, ktoré vznikli len nedávno a ich doba trvania je ešte veľmi krátka, aby písali svoju históriu. Život však ukazuje, že i z týchto oddielov máme už prvých pretekárov, ktorí sa pomerne úspešne radia do rebríčkov Slovenského pohára i M SR. Súčasným predsedom je pán Jozefček.
V súčasnosti evidujeme aj ďalšie oddiely, ktoré vznikli len v nedávnej minulosti (HK Nitra, Krasoklub mesta Nitra, KK Bratislava a FSK Žilina), u ktorých o ich histórii by bolo ešte predčasné hovoriť…
Osobitnú skupinu tvorí ďalší bratislavský klub Ister Bratislava, ktorého činnosť za posledné roky je úplne pasívna, nulová a zatiaľ je len evidovaným klubom nášho zväzu.
Klub ŠKP Bratislava, ktorého okolnosti vzniku sme uviedli v predchádzajúcich častiach, tiež patrí medzi tie neskôr vzniknuté, s nie veľkou históriou, no zaujímavý je tým, že sa v ňom v poslednom období združujú mnohí súčasní reprezentanti Slovenska.
Pre úplnosť „Krasokorčuliarskej mapy Slovenska“ je potrebné uviesť, že krasokorčuľovanie existovalo v minulosti aj v iných mestách Slovenska. Sú dôkazy o úspešnej činnosti krasokorčuliarskych oddielov v Martine, Poprade, Prievidzi, Rimavskej Sobote, Lučenci, Detve, Topoľčanoch či Tlmačoch.
Bude potrebné v budúcnosti bližšie odhaliť oblasť ich histórie, aby naše poznatky boli kompletné a historicky podložené. Inou myšlienkou pre budúcnosť môže byť aj úvaha o ich prípadnom “znovuzrodení”. (pokračovanie)

Pages: 1 2 3 4 5 6 7 8

Powered by WordPress and Bootstrap4