Prepuknutie nového koronavírusu (COVID-19) má za následok viac ako 90 miliónov potvrdených prípadov a na komplikácie súvisiace s koronavírusovým ochorením COVID-19 zomrelo na celom svete viac ako 2 milióny ľudí.

Čo je COVID-19?

COVID-19 je infekčné ochorenie, vyvolané koronavírusom SARS-CoV-2. Prvýkrát bol identifikovaný u pacientov so závažným respiračným ochorením v decembri roku 2019 v čínskom meste Wu-chan. COVID-19 postihuje najmä dýchací systém, v ťažkých prípadoch vyvoláva ťažký zápal pľúc a môže viesť až k úmrtiu pacienta. Vírus sa prenáša kvapôčkami sekrétu pri kašli, kýchaní a rozprávaní. Ohrozuje osoby, ktoré sú v blízkom alebo dlhšie trvajúcom kontakte s nakazeným. Infekcia sa prenáša aj cez kontaminované predmety.

Preventívne opatrenia COVID-19 u športovcov

Sociálny dištanc a fyzické vyhýbanie sa športovcom, ktorí mali pozitívne testy na COVID-19 alebo boli vystavení osobe s COVID-19, sú nakoniec najúčinnejšími spôsobmi prevencie šírenia infekcie. Okrem toho časté umývania rúk a vyhýbania sa dotyku s nosom, ústami alebo očami a nosenie rúšky obmedzí šírenie infekcie. Sprchovanie pred a po športovej aktivite, ako aj sanitácia všetkého športového vybavenia a oblečenia používaného pri cvičení každý deň, môžu obmedziť prenos choroby.

Inkubačný čas a spôsob prenosu u športovcov

Inkubačný čas ochorenia COVID-19 je 2 až 14 dní, pričom medián inkubačného času je 5 až 6 dní. Za najviac infekčnú sa považuje osoba s prítomnými klinickými príznakmi, ale je infekčná už pred nástupom prvých príznakov.

Predpokladá sa prenos najmä vzdušnou cestou, ako aj prenosom z povrchov na sliznice kontaktom rúk, čo zdôrazňuje jeho vysoko nákazlivú povahu. U športovcov sa pri zvýšenej námahe dramaticky mení objem vdychovaného i vydychovaného vzduchu, a preto sa pri vyššej fyzickej záťaži môže vírus dostať pri kontakte až do najhlbších časti pľúc a začať tam intenzívne škodiť.

Z iných vírusových infekcií je známe, že môže dôjsť k vírusovej replikácii zosilnenej počas intenzívnej činnosti, čo má za následok väčšie štrukturálne poškodenie srdcového tkaniva. Vzhľadom k tomu u športovca s pozitívnou COVID-19 infekciou aj bez akýchkoľvek príznakov, by bolo vhodné zdržať sa intenzívneho alebo kondičného cvičenia aspoň 2 týždne.

Ochorenie COVID-19 predstavuje výzvu aj pri hľadaní osvedčených postupov na bezpečný návrat k športu a tréningu po prekonaní COVID-19 pre športovcov, či už vrcholových, alebo amatérskych.

Aké sú príznaky ochorenia?

• horúčka nad 38°C,
• kašeľ,
• sťažené dýchanie,
• bolesť svalov,
• bolesť hlavy,
• únava, malátnosť,
• strata čuchu a chuti.

Možné fyzické problémy po prekonaní COVID-19

• svalová slabosť a stuhnutosť kĺbov,
• extrémna únava (únava) a nedostatok energie,
• znížená pohyblivosť,
• dýchavičnosť a zníženie VO2max,
• hromadenie hlienov,
• slabšia fyzická zdatnosť,
• nechutenstvo a chudnutie,
• nedostatok čuchu alebo chuti,
• žalúdočné problémy – to zahŕňa pálenie záhy, hnačky a zvracanie,
• ťažkosti s prehĺtaním,
• psychické a emočné problémy – problémy so zaspávaním…

Následky po prekonaní COVID-19 u športovcov

Na základe dostupných údajov je u športovcov – ktorí sú mladší bez akýchkoľvek komorbidít – menej pravdepodobné, že sa u nich vyskytnú stredne závažné až kritické príznaky z COVID-19. V súčasnosti dlhodobé účinky tohto vírusu sú nejasné, a preto je dôležité pochopiť, ako môžu potenciálne následky infekcie COVID-19 ovplyvniť športovca a aké odporúčania sú potrebné pri návrate do tréningu.

Je dôležité poznamenať, že chápanie COVID-19 sa neustále mení. Cieľom tohto prehľadu je zhrnúť všeobecné zásady, ktoré je potrebné zohľadniť pri vývoji protokolov návratnosti, s vedomím, že konkrétne pokyny sa budú nepochybne vyvíjať v priebehu času.

Po karanténe pre COVID-19 u športovca bez príznakov

Prerušenie rutinnej fyzickej činnosti na akejkoľvek úrovni môže mať nepriaznivé účinky na schopnosť športovca udržiavať aeróbnu silu a svalovú silu. Varandas a kol. uvádzali celkovú stratu až 10 % kondície za každý týždeň celkovej nečinnosti, znižuje sa svalová sila a VO2 max.. Okrem toho sa preukázalo, že miera straty aeróbnej vytrvalosti a silovej vytrvalosti je vyššia ako miera straty rýchlosti a maximálnej sily, čo je dôležité pri príprave protokolu o návrate športovca k fyzickej aktivite.

Obdobie odpočinku v karanténe je spojené aj s poklesom pružnosti, skráteniu a zmene tonusu vo svaloch a obmedzením rozsahu pohybu športovca, čo môže mať za následok nie optimálny športový výkon a zvýšené riziko zranení.

Z iných vírusových infekcií je známe, že môže dôjsť k vírusovej replikácii zosilnenej počas intenzívnej činnosti, čo má za následok väčšie štrukturálne poškodenie srdcového tkaniva. Vzhľadom k tomu u športovca s pozitívnou COVID-19 infekciou aj bez akýchkoľvek príznakov, by bolo vhodné zdržať sa intenzívneho alebo kondičného cvičenia aspoň 2 týždne.

K fyzickej záťaži by sme sa mali vracať veľmi pomaly a po ukončení karantény je vhodné začať cvičiť na 50 % zvyčajnej intenzity a sledovať svoje telo, či sa náhle neobjavia akékoľvek príznaky. Treba robiť len to, čo zvládnete.

Respiračné symptómy

U pacientov s COVID-19 sa vyskytuje najvýraznejšie pľúcne postihnutie 10 dní po nástupe symptómov, s ústupom lézií po 14 – 26 dňoch. Na základe prehľadu porovnávajúceho COVID-19 s respiračnými účinkami pozorovanými po infekcii SARS a respiračným syndrómom na Blízkom východe (MERS) môže byť potrebné dlhodobé sledovanie pľúcnych funkcií.

Vývoj pľúcnej fibrózy je častým nálezom u pacientov, u ktorých sa vyskytli pretrvávajúce respiračné príznaky a pľúcne funkcie môžu byť významne znížené do 3. – 6. mesiacov. U športovcov s pľúcnymi komplikáciami COVID-19 by sa mala venovať osobitná pozornosť dlhodobému sledovaniu RTG pľúc a funkčnému vyšetreniu pľúc a venovať dostatočný čas na zotavenie (6 mesiacov až 1 rok) a obnovenie predinfekčnej dychovej kapacity.

Aj keď je väčšina športovcov mladá a zdravá a zdá sa, že trpia len miernym ochorením, predchádzajúce štúdie preukázali zvýšené riziko zhoršenia stavu pri infekcii dolných dýchacích ciest. Navrhuje sa, aby športovci počkali s návratom k aktivite minimálne po 7 dňoch od ústupu príznakov.

„Pravidlo kontroly krku“, ktoré zaviedlo veľa lekárov, spočíva v určení, či sú príznaky infekcie horných dýchacích ciest obmedzené na príznaky nad krkom, vrátane nádchy, kýchania alebo bolesti v krku, alebo pod krkom. Odporúčajú sa vyhodnotiť schopnosť jednotlivca behať 10 minút. Ak sa stav športovca nezmení počas 10-minútového intervalu, môže sa športovcovi umožniť návrat k nízkej až strednej fyzickej aktivite <80% VO2 max.

Športovcom, ktorí majú akékoľvek príznaky pod krkom, vrátane stiahnutého hrudníka, pretrvávajúceho kašľa , nevoľnosti, vracania alebo bolesti svalov, by malo byť zakázané športovať, kým príznaky nevymiznú.

Kardiovaskulárne komplikácie

Akútne a chronické kardiovaskulárne komplikácie sa bežne vyskytujú pri vírusových infekciách, ako je chrípka, súvisiace vírusy SARS a MERS a sprievodné pneumónie. Medzi dokumentované kardiovaskulárne prejavy patrí hypotenzia, arytmie, akútne poškodenie srdca, myokarditída, kardiomyopatia, akútny infarkt myokardu a srdcové zlyhanie. Akútne poškodenie srdca bolo hlásené u 8 – 12% pacientov s COVID-19.

Tieto komplikácie zdôrazňujú potrebu dlhodobého monitorovania kardiovaskulárnych následkov u pacientov po prekonaní COVID-19 sledovaním EKG, echokardiografie, testovanie reakcie srdca na záťaž a meranie srdcových biomarkerov (hladiny troponínu v sére).

Treba si uvedomiť, že myokarditída je jednou z hlavných príčin náhlej srdcovej smrti spojenej so športom u skupiny športovcov do 35 rokov. Klinický obraz myokarditídy všeobecne vykazuje široké a heterogénne spektrum príznakov, ako sú únava, malátnosť, znížený výkon, bolestivosť svalov alebo vyššia pokojová srdcová frekvencia.

Napríklad hráč ľadového hokeja Janik Möser mal v októbri pozitívny test na koronavírus a po 10 dňoch karantény s infekciou mierneho priebehu sa plánoval vrátiť na ľad do plného tréningu. Lekársky tím mu odporučil vykonanie série testov predtým, ako mu umožnili návrat na ľad. Testy odhalili u Mösera, ktorý sa v tom čase cítil dokonale fit, zápal srdcového svalu, čo môže byť spúšťač náhlej srdcovej smrti.

Zápal srdcového svalu sa môže liečiť až mesiace – dokonca aj u elitného športovca, takže Möser sa nebude môcť vrátiť na ľad minimálne do januára – a bude to podmienené kompletným vyšetrením srdca. Z toho vyplýva, že ochorenie COVID-19 môže viesť aj k značným zmenám v oblasti srdca u mladých dospelých. Mechanizmy zodpovedné za akútne poškodenie myokardu u pacientov s COVID-19 nie sú úplne objasnené, ale môže ísť o zápalovú reakciu s búrkou cytokínov, imunologické faktory, signálne dráhy súvisiace s ACE2, hypoxiu a priame poškodenie myokardu vírusovou inváziou.

U ľudí, ktorí majú srdcové príznaky, sa odporúča odpočívať asi 2 až 3 týždne po ukončení príznakov, zatiaľ čo tí, ktorí majú myokarditídu, by mali počkať až 3 až 6 mesiacov na návrat k nejakej forme cvičebného režim. Športovci s úplným zotavením majú veľmi dobrú prognózu, ale je potrebné optimalizovať poradenstvo a liečbu športovcov.

Poruchy koagulácie

Hoci ochorenie COVID-19 predstavuje nižšie riziko u všeobecne zdravých mladých športovcov, prokoagulačný stav vyvolaný systémovým zápalom môže zvýšiť náchylnosť pacienta na hlbokú žilovú trombózu alebo dokonca na pľúcnu embóliu. Pre ľudí s hematologickými alebo krvnými príznakmi pokyny odporúčajú začať s cvičením s nízkou intenzitou a menej sedavým správaním, ktoré zníži riziko vzniku krvnej zrazeniny.

Postihnutie centrálneho a periférneho nervového systému

Pri infekcii COVID-19 sa popisuje 36,4 % pacientov s príznakmi centrálneho nervového systému (CNS), ako sú závraty, bolesti hlavy, mŕtvica a zmenené senzorické hodnoty. Okrem toho 8,9 % tejto skupiny vykazovalo periférne nervové poruchy – systémové príznaky abnormalít chuti a vône a bolesti nervov. Európska multicentrická štúdia Lechien a kol. identifikovala 85,6 % pacientov s abnormalitami vône, z ktorých niektorí nemali žiadne ďalšie príznaky COVID-19.

Prítomnosť týchto príznakov by mohla pomôcť identifikovať inak zdravých športovcov infikovaných COVID-19. Laboratórne vyšetrenia u pacientov s neurologickými príznakmi preukázalo zvýšené hladiny C-reaktívneho proteínu, zvýšené hladiny D-diméru, znížený počet lymfocytov a nižší počet krvných doštičiek. Následkom prebehnutia tejto infekcie môžu byť jemné abnormality v propriocepcii, rovnováhe alebo koordinácii, ktoré môžu ovplyvniť športový výkonu.

Postihnutie gastrointestinálneho traktu

U pacientov s diagnostikovanou infekciou COVID-19 sa môžu prejavovať vracanie, nevoľnosť, hnačky, stratu chuti do jedla a športovci by si mali strážiť príjem tekutín a kalórií.

Bolesti svalov – myalgia

Myalgia bola bežne dokumentovaná u jedincov s infekciou COVID-19 a Wang a kol. popisujú 34,8 % pacientov z čínskeho Wu-chanu s týmito príznakmi. Popisujú sa aj zvýšené hladiny kreatínkinázy u 10,7 % ich skupiny. Športovci so symptomatickým COVID-19 majú pravdepodobne difúznu myalgiu, ale pokiaľ ich ochorenie nie je kritické, zdá sa, že dlhodobé účinky nie sú pravdepodobné. Osoby, ktoré mali muskuloskeletálne príznaky, ako sú bolesti kĺbov a svalov, by mali tiež absolvovať postupný návrat k cvičeniu skôr, ako sa vrátia k svojim tréningom pred COVID-19.

Systémový zápal a imunitná dysregulácia

V štúdii COVID-19 bol hlásený aj systémový zápal a imunitná dysregulácia. U kriticky chorých pacientov s COVID-19 bola hlásená takzvaná cytokínová búrka, ktorá sa prejavuje ako trvale zvýšený systémový zápal so sprievodnými abnormalitami v zápalových cytokínoch, ako sú interleukíny 1 a 6, a ktorá je spojená s vysokou mierou úmrtnosti. Aj keď sa táto cytokínová búrka vyskytuje iba u kriticky chorých pacientov, u športovca po infekcii COVID-19 môže byť prítomný nižší stupeň zápalovej dysregulácie a môže ovplyvniť reakciu jednotlivca na stres spojený s tréningom a súťažami. Meranie sérových hladín feritínu a C-reaktívneho proteínu sa navrhuje ako biomarkery systémového zápalu po prekonaní infekcie COVID-19.

Psychosomatické následky

Niektorí ľudia majú zmeny nálady alebo nočné mory a problémy so spánkom.

Imunitný systém a šport

Imunitný systém a obranyschopnosť proti vírusom a baktériám ovplyvňujú rôzne faktory, vrátane fyzickej aktivity. Rekreačný šport alebo primerané krátkodobé telesné cvičenie 3-4 krát za týždeň v trvaní 15-60 min pri 40-60 % intenzite maximálnej spotreby kyslíka (VO2 max), prípadne tepovej frekvencie, má na imunitný systém stimulačné účinky, prípadne jeho aktivity výraznejšie neovplyvňuje.

Naproti tomu dlhotrvajúci a intenzívny tréning, ktorý je súčasťou vrcholového alebo výkonnostného športu (viac ako 5 krát za týždeň pri viac ako 80 % VO2 max, či tepovej frekvencie) bez dostatočnej regenerácie, môže oslabiť imunitu a spôsobiť zníženú obranyschopnosť jedinca.

Po náročnej fyzickej záťaži vzniká krátkodobé prechodné obdobie zníženej imunitnej odolnosti (tzv. imunosupresívne okno – „the open window“), ktoré môže pretrvávať v závislosti od dĺžky a intenzity záťaže približne 3–12 hodín. Pri nedostatočnej regenerácií a opakovanej zníženej odolnosti jedinca môže dôjsť k takzvanému „prekrytiu otvorených okien“ a tým k výraznému zníženiu imunitnej odolnosti organizmu, napr. u vytrvalca po dobehnutí maratónu možno pozorovať pretrvávanie obdobia oslabenej imunitnej odolnosti aj niekoľko dní.

To môže byť obzvlášť dôležité, ak existuje trvale zvýšený zápal ako následok COVID-19, pričom takúto imunitnú dysfunkciu možno pripísať indukovanému oxidačnému stavu so zrýchlenou apoptózou neutrofilov a následným účinkom na vrodenú imunitu. Obdobie po intenzívnych cvičeniach – „open window – otvorené okno“ – vedúce k zvýšenému zápalu, poškodeniu svalov a vyššiemu riziku výskytu infekcií u športovcov, môže skôr vystaviť športovca zvýšenému riziku vzniku infekcie s COVID-19. a pomalšej regenerácie po infekcii. Preto je dôležité dôkladné sledovanie respiračných a kardiologických príznakov po prekonaní infekcie COVID-19.

Ako športovať po prekonaní infekcie COVID-19 ?

Pre protokoly o návrate k športu je potrebné umožniť rekondičné obdobie špecifické pre šport na zotavenie nervovosvalových a kardiorespiračných funkcií, aby sa mohli vrátiť k športu bez zvýšeného rizika následkov ochorenia.

Aj po prekonaní infekcie COVID-19 bez príznakov sa v súčasnej situácii odporúča aspoň na 2-4 týždne dočasne znížiť frekvenciu, aj intenzitu tréningov skôr na udržiavanie kondície. Pri kardiovaskulárnom tréningu sa odporúča aspoň 2-3 týždne podľa klinického stavu športovca obmedziť tréning na 3 – 4 tréningy týždenne, nepresahujúce 60 minút denne, s intenzitou obmedzenou na 80 % maximálnej srdcovej frekvencie.

Vhodné je nastaviť si pohybovú rutinu ľahším cvičením posilňujúcim stabilizačný systém (tzv. core), prípadne cvičenia zamerané na flexibilitu – strečing, či jogu. Okrem toho by mali byť zahrnuté posilňovacie tréningy, ale nemali by presiahnuť 60 minút.

Odporúča sa začínať postupne a pomaly a vykonávať fyzickú aktivitu podľa svojho zdravotného stavu. Pred pokračovaním v športových aktivitách by sa malo vykonať dôkladné lekárske vyšetrenie – preventívna – telovýchovno-lekárska prehliadka, pri ktorej sledujeme vplyv fyzickej záťaže na srdce a dýchanie a v prípade negatívneho vyšetrenia sa môžete pomaly vrátiť k plnému tréningu.

Tiež obmedzenie športu a zníženie normálnej fyzickej aktivity v dôsledku pandémie COVID-19 má za následok dekondíciu, ktorá môže negatívne ovplyvniť neuromuskulárny, kardiovaskulárny, dýchací a muskuloskeletálny systém u všetkých obyvateľov.

Všeobecne sa odporúča, aby boli ľudia aktívni a vždy odporúčam cvičenie a pohyb ako liek a o tom všetkom existujú aj silné dôkazy. Ale pri ochorení COVID-19, existujú obavy zo zvýšeného rizika komplikácií po návrate k športu a pomaly sa nám ukazujú možné krátkodobé a dlhodobé následky prekonania ochorenia COVID-19. Následky môžu byť od srdcových problémov až po celoživotné poškodenie pľúc a pre mnohých môže byť návrat k „normálnemu stavu“ v každodennom živote výzvou a niekedy si je potrebné v tomto prípade dať od športu pauzu.

Záver

Niektorí ľudia sa z COVID-19 zotavujú rýchlo a nepotrebujú veľkú podporu a niektorí  budú potrebovať viac času a pomoci a úplné zotavenie môže trvať mesiace. Každý je iný. Je dôležité neporovnávať sa s ostatnými. Mať dobré a zlé dni počas zotavenia je normálne. Neexistujú dlhodobé dôkazy o tom, že prekonanie COVID-19 znamená, že ste imúnni voči jeho opätovnému získaniu.

Pravdepodobne až očkovanie ponúkne bezpečné prostredie aj pre šport. Očkovanie je hlavný nástroj primárnej prevencie chorôb a jedno z nákladovo najefektívnejších dostupných opatrení v oblasti verejného zdravia.  Celosvetová pandémia ochorenia Covid-19 vyvolaná novým koronavírusom označeným ako SARS-CoV2 v priebehu predchádzajúcich mesiacov zásadným spôsobom zaťažila všetky zdravotné systémy a obmedzila šport na minimum, pričom odporúčané hygienické protipandemické opatrenia nepreukázali 100% schopnosť redukovať nárast infikovaných jedincov.

V súčasnosti sa nádeje upriamujú na vakcíny proti Covid-19, ktoré by v kombinácii s ostatnými protipandemickými opatreniami mohli zásadným spôsobom vyriešiť neustále narastajúci počet infikovaných jedincov. Pri zaočkovaní dostatočnej časti populácie (odhadom min. 65 %) je reálny predpoklad zastavenia šírenia tohto vysoko kontagiózneho respiračného ochorenia so systémovými prejavmi.  Očkovanie sa pravdepodobne stane štandardom starostlivosti o všetkých zúčastnených športovcov, trénerov a funkcionárov. 

Prekonali ste infekciu COVID-19? Aké máte následky pre šport-znížila sa Vám výkonnosť ? Pretrvávajú Vám ešte nejaké ťažkosti ? Pomôžte nám, prosím, odoslaním tohto anonymného dotazníka… Ďakujeme! 

Online test na následky po prekonaní COVID-19 pre športovcov

Zdroj: https://www.imunovital.sk/odborne-clanky/trening-po-prekonani-covid-19

Vážení športoví priatelia,

v posledný tohtoročný deň by môj text pre Vás mal byť najmä o prianí, aby nasledujúci rok bol pre každého z Vás lepší, pokojnejší a spokojnejší, a aby sa Vám a Vašim najbližším podarilo dosiahnuť Vaše vysnívané ciele. Aby Vaši športovci, tréneri, funkcionári a rodičia krasokorčuliarov mohli sumarizovať úspechy dosiahnuté v práve sa končiacom roku a taktiež si mohli vytyčovať nové ciele a plánovať k nim cestu.

Situácia s novým ochorením nám však už trištvrte roka neumožňuje venovať sa našej športovej aktivite v rozsahu, aký by sme si priali. Nielenže sa aktuálna sezóna de facto ani nezačala, vývoj a výhliadky sú ešte menej optimistické. Kým pred mesiacom sme tajne dúfali, že po Novom roku sa nám podarí rozbehnúť súťaže Slovenského pohára a testy (resp. že budeme môcť začať normálne trénovať), dnes ani netušíme, či sa nám do konca sezóny podarí zorganizovať Majstrovstvá SR pre rok 2021.

Medzinárodná korčuliarska únia zrušila všetky majstrovské súťaže, teda až na Majstrovstvá Sveta, otázkou však nie je či, ale kedy rozhodne aj o ich zrušení.

I napriek nie lichotivým výhliadkam v mojom texte vyššie som však presvedčený, že nie to, čo sa stalo, ale to ako na to zareagujeme, je dôležitejšie. Môžeme totiž sedieť doma s vyloženými nohami, s miskou pochutín pri tom sledovať Perinbabu a zvyšok dňa vytvárať nové osobné rekordy v ťukaní nových statusov, príspevkov a reakcií na všakovakých sociálnych sieťach.

Život športovcov nebol nikdy ľahký. Z osobných skúseností viem, že najťažšie bolo vždy prekonať samého seba a čeliť “nepriazni osudu”. Prekročiť a rozšíriť svoju zónu komfortu, zabudnúť na to, že lepšie výsledky sa dajú dosiahnuť, keď budem robiť dookola to isté, nespoliehať sa na šťastie, alebo nevyhovárať sa na iné okolnosti (prípadne ľudí) je cesta, ktorá mi v minulosti pomohla a som presvedčený, že i nášmu športu je v tejto situácii jedinými liekmi, ktoré nám pomôžu (aspoň) prežiť.

Práve toto obdobie ukáže, kto doma/na záhrade/v prírode či už ubehol denne pár kilometrov, naskákal cez švihadlo desiatky dvojšvihov, urobil desiatky rotácií, výdrží v lastovičkách, drepov na jednej nohe, výpadov predných a bočných, zhybov, klikov, brušákov, špagátov, strávil hodiny pred zrkadlom atď. Pretože aj z banky si vytiahnete iba to, čo ste do nej navkladali.

Absolútne súhlasím, že hodiny, ktoré nemôžete tráviť tréningom na ľade, nevykompezujete tréningami na “suchu”. Teda nie na 100 %. Ale krasokorčuľovanie je šport vyžadujúci komplexnú prípravu. Som preto presvedčený, že akonáhle situácia dovolí začať plnohodnotný tréningový proces, navrch budú mať tí, ktorí sa disciplinovane, pravidelne a ctižiadostivo pripravovali.

Vyzývam, alebo skôr prosím trénerov a rodičov, dajte Vašim pretekárom, Vašim deťom možnosť využiť toto neľahké obdobie, dajte im príležitosť nezahodiť najbližšie týždne (či mesiace) a vytvorte im tréningový plán a priebežne ho monitorujte (ak ste tak doteraz neučinili). Nezabezpečí to síce majstrovské medaile, ale kiežby som sa mýlil.

V rámci vedenia SKrZ sme v tejto komplikovanej dobe prijali niektoré opatrenia a zmeny, ktoré sme považovali za nevyhnutné a ktoré by mali napomôcť vybudovať, alebo aspoň pripraviť základ pre reštartovanie úspechov našich športovcov / Vašich detí v budúcnosti. Som si vedomý, že nie všetky sa stretli s pochopením a všeobecným súhlasom – ale verte tomu, že ich aplikovanie nemá slúžiť na splnenie egoistických predstáv členov vedenia SKrZ, ale smeruje k vybudovaniu progresívneho smerovania krasokorčuľovania v našich neľahkých podmienkach.

Držím palce každému z Vás a prajem nám všetkým, aby sme v roku 2021 mohli vyvíjať našu športovú činnosť bez obmedzení, aby sme ju čím skôr mohli vyvijať vôbec. Zároveň Vám prajem najmä pevné zdravie a odhodlanie popasovať sa so situáciou, ktorej sme svedkami vôbec po prvýkrát.

S prianím len toho najlepšieho a PF MMXXI,

Jozef Beständig,
predseda VV SKrZ.

4 Nationals Championships – Medzinárodné majstrovstvá 4 krajín sa budú konať už tento víkend 10.-12.12.2020 v Poľskom Tešíne.

Vzhľadom na súčasnú epidemiologickú situáciu so šírením COVID-19, prebehne súťaž za prísnych opatrení a svoju účasť potvrdili 3 krajiny – hosťujúce Poľsko, Česká republika a Slovensko. Maďarskí reprezentanti svoju účasť nakoniec zrušili.

Slovensko sa predstaví v zložení:

Seniori – Marko Klepoch

Seniorky – Nicole Rajičová, Ema Doboszová, Alexandra Filcová, Claudia Mifkovičová

Juniorská športová dvojica – Margaréta Mušková / Oliver Kubačák

Podrobnejšie informácie nájdete na stránke organizátora: www.pfsa.com.pl a predpokladá sa Live Stream, ktorý zverejníme na našom FB ihneď ako bude dostupný.

Našim pretekárom držíme palce a veríme, že i napriek sťaženým tréningovým podmienkam za posledné obdobie, podajú dobrý výkon, s ktorým budú spokojní 😊

ENTRIES/RESULTS

Milí športoví priatelia,
pre záujem z klubov sme sa rozhodli zaradiť do programu Veľkej Ceny Žiliny 2020 aj kategórie detí do 10 rokov. Tieto kategórie sme doplnili do online prihlášky a posunuli sme termín uzávierky prihlášok do 2.12.2020.

Každý, kto chce vstúpiť na zimný štadión sa však musí preukázať platným negatívnym testom na COVID-19 nie starším ako 12 hod pred oficiálnym začiatkom podujatia /začiatok podujatia je 10.12. o 21 hod/.
Test môže byť PCR alebo antigénový. Antigénové testy robia bezplatne v každom meste (v Žiline iba pre deti od 10 rokov). Mladšie deti však otestujú v súkromných laboratóriach za 30 Eur.
Prosím Vás, aby ste deti prihlasovali iba ak ste s týmito pravidlami stotožnení.
V prípade zmien /sprísnení alebo uvolnení/ opatrení Vás o tom budeme ihneď informovať.

Pekný deň,
M.Drdáková
—
Ing.M.Drdakova t.č. 0904389544
Kraso klub Žilina
Zimný štadión
Športová 5
010 00 Žilina

krasozilina@gmail.com
www.krasoklubzilina.sk

Milí športoví priatelia,

situácia pre pretekanie je momentálne veľmi nepriaznivá. Vzhľadom na to, že sa 27.11. menia podmienky pri hromadných podujatiach /nemusí byť PCR test ale môže byť aj bezplatný antigénový test nie starší ako 12 hod pred podujatím/, rozhodli sme sa, že VC Žiliny v prípade záujmu  klubov zorganizujeme.

Zatiaľ sa snažíme vyriešiť štart detí mladších ako 10 rokov /antigénové testy sú len pre deti od 10 rokov a pre dospelých/. Preto aj v online prihláške sú momentálne  iba kategórie pre deti staršie ako 10 rokov. Ak dôjde k zmene, určite pridáme aj ďalšie kategórie.

Ak sa nám prihlásia do všetkých plánovaných kategórii záujemci, budeme spĺňať podmienku pre zaradenie do Slovenského pohára, preto prosím všetkých, ktorí majú záujem pretekať aj napriek náročným hygienickým opatreniam, aby ste poslali online prihlášky čo najskôr, uzávierka prihlášok je 30.11.2020.

Podľa počtu prihlásených pretekárov Vám budeme môcť do 3.12. dať info, či je o preteky vôbec záujme a či ich  budeme mať pre koho organizovať.

 Opatrenia na zimnom štadióne počas konania pretekov:

1. Na zimný štadión bude možné vchádzať iba bočným vchodom /pri šatniach – pozor parkovať je možné iba na hlavnom parkovisku/.

2. Pretekári /+1 doprovod a tréner/ budú mať umožnení vstup na zimný štadión max 1 hod pred začiatkom kategórie, v ktorej bude súťažiť
a odísť budú musieť najneskôr po vyhlásení jeho kategórie.

3. Všetky osoby počas pobytu na ZŠ budú musieť mať neustále prekryté horné dýchacie cesty, jedinou výnimkou budú športovci pri rozjazdke, rozcvičke a počas jazdy.

4. Vstup bude povolený iba s platným negatívnym testom na Covid 19 PCR/antigénovým nie starším ako 12 hod pred začiatkom podujatia
/tj.najskôr sa môžete dať testovať 10.12. o 9 hod/ Testovanie antigénovými testami prebieha v každom meste bezplatne pre dospelých a deti nad 10 rokov /v prípade, že by ste sa chceli dať otestovať v Žiline https://redcross.sk/zilina/odberove-miesto-pre-antigenove-testovanie/.
Deti do 10 rokov nie je možné dať za súčasných podmienok otestovať Ag testom, možnosťou je iba PCR test. Preto budú prioritne potvrdené iba
prihlášky pre vek. kategórie 10+. Pri zmene usmernení RÚVZ radi doplníme aj nižšie vekové kategórie.

5. Pri príchode bude každému meraná teplota, k dispozícii bude dezinfekcia. Každý novo prichádzajúci je povinný odovzdať dotazník o bezinfekčnosti a súhlas so spracovaním údajov.

6. Na štadióne nebude v prevádzke bufet ani iné občerstvenie

7. Nakoľko súťaž bude bez divákov, nebude možné sledovať iných pretekárov, nebude možné byť v hľadisku

Propozície – AKTUALIZÁCIA
Súhlas so spracovaním osobných údajov
Čestné prehlásenie COVID-19

Zoznamy / výsledky