História

Krasokorčuliarska mapa Slovenska – II.
Košice – patria svojou históriou k najstarším na Slovensku. Začiatky korčuľovania sa datujú rokom 1874, i keď v niektorých dostupných materiáloch sa spomína už rok 1972. Pôvodný názov prvého košického klubu bol Kassai Korcsolyázo Egyesulet, ktorý bol riadne schválený vtedajším ministerstvom vnútrav Budapešti. Jeho prvým predsedom bol advokát Róbert Rékay. Prvé košické klzisko bolo umiestnené na mieste terajšej hlavnej pošty na Moyzesovej ulici.
Na prvú veľkú atrakciu pozval miestny spolok krasokorčuliarov z Viedne a Budapešti (1903), kde predviedli svoj program za doprovodu hudby a ohňostroja. Už v roku 1911 sa tu konali prvé krasokorčuliarske preteky, ktoré vypísal Košický atletický klub, kde sa súťažilo v povinných cvikoch a vo voľnom korčuľovaní, so zaradením oblúkov, kadetu a jednoduchých skokov a rýchlokorčuľovania. Pravidlá týchto súťaží určil Uhorský krajinský korčuliarsky zväz. Už v tomto období sa tu skákal Salchowov skok a Lutzov skok – samozrejme, že v jednoduchom prevedení.
Medzi najväčších propagátorov krasokorčuľovania pred 2. svetovou vojnou patril Viliam Gonda a Ladislav Starý, ktorí v roku 1933 založili Krasokorčuliarsky oddiel I. ČSR Košice. Prvým predsedom uvedeného oddielu sa stal už menovaný L. Starý. Tento oddiel vykonával pravidelnú činnosť až do okupácie. V roku 1934 sa v tomto meste usporiadali Majstrovstvá Východného Slovenska.
Ďalšou etapou krasokorčuľovania v Košiciach bol rok 1957, keď z iniciatívy Starého, Kovalčíka, Gondu, Komáromiho a Száraza bol založený nový krasokorčuliarsky oddiel TJ Lokomotíva Košice.
25. februára 1959 bola dokončená výstavba otvoreného zimného štadióna s umelou ľadovou plochou, čo nahradilo dovtedy uskutočňované tréningy na prírodnom ľade v Petrovom parku. Táto umelá plocha bola postavená na mieste dnešnej Steel areny.
V roku 1960 sa tu uskutočnili prvé preteky – krajský pretek a Majstrovstvo Slovenska, za účasti takmer 64 pretekárov a početného obecenstva (asi 3 tisíc divákov).
V roku 1963 sa mení oddiel na Krasokorčuliarsky oddiel TJ LokomotívaVSŽ Košice a tým istým rokom sa začala i tradícia ich preteku – Veľká cena Košíc, ktorý až dodnes patrí medzi pravidelné preteky v kalendári pretekov SKrZ.
Rokom 1970 sa košickí pretekári dostávajú čoraz častejšie na popredné miestna na Slovensku, ale aj v rámci ČSFR (do roku 1973).
Práve košické korčuľovanie je najväčšou zásobárňou mimobratislavských pretekárov do strediska vrcholového športu, ktoré existovalo v Bratislave. Od roku 1974 majú aj košičania zriadené Tréningové stredisko mládeže. Za pomerne krátku dobu sa oddiel zaradil medzi najaktívnejšie na Slovensku a to najmä zásluhou trénerov Miceka, Toczika, Martinskej, Toczikovej, Sadloňa a ďaľších. Pýchou oddielu bolo, že vychoval i reprezentantov ČSFR, Súrodencov Poráčových (tance na ľade), Sadloňa, Vinceho a Kažimíra. I dnes jeho pretekári tvoria základ reprezentácie Slovenska (Bartová, Belenyesiová).
Dôležitou udalosťou bol aj rok 1979, kedy sa dostáva druhá umelá plocha na Kavečanskej ceste do vienka verejnosti a krasokorčuliarov. Toto obdobie je obdobím renesancie košického krasokorčuľovania, ktoré sa svojimi výsledkami radí medzi najlepšie krasokorčuliarske centrá v bývalej ČSFR.
Obdobie revolučných zmien aj v športe negatívne zasiahlo košických krasokorčuliarov, ktorí v dôsledku zmien vlastníckych práv na tomto štadióne sa stali len jeho podnájomníci s povinnosťou nie malých úhrad za používanie ľadovej plochy, čo v danej dobe bol len kúsok k zániku oddielu. 1. júla 1999 vzniká nové občianske združenie Kraso Centrum Košice, nástupca bývalých VSŽ. Obdobie konsolidácie práce košických krasokorčuliarov sa podarilo dosiahnúť prácou mnohých rodičov a funkcionárov, z ktorých treba spomenúť meno F. Kolesára, Sabolovú a súčasného predsedu Kraso centra Košice, pána V. Čuchrana.
Spišská Nová Ves – z historických dokumentov je známe, že aj v tomto meste vznikol krasokorčuliarsky klub už v roku 1878. Žiaľ o jeho činnosti sa nezachovali žiadne informácie a tak jeho história sa spája až s rokom 1973, kedy bola pani Harasztyová poverená komisiou krasokorčuľovania Východoslovenského kraja a predsedom TJ Železničiar – stavbár Spišská Nová Ves založiť krasokorčuliarsky oddiel v tomto meste. Menovaná už v roku 1960 získala trénerske oprávnenie a vyvíjala snahy o založenie krasokorčuliarskeho oddielu ešte na prírodnom ľade, no bez úspechu.
Po založení oddielu v roku 1973 sa do práce pridávali aj ďalší, medzi ktorých patrili manželia Kilianoví, Ličák, Ogurčák, Habas, Štefánik a dlhoročný predseda oddielu Hudáček. Oddiel vo svojej krátkej histórii musel riešiť svoje existenčné otázky a “zápasy” o svoju existenciu, čoho dôkazom bola aj skutočnosť, že oddiel musel často meniť aj svoj názov. Z pôvodného Železničiar-stavbár, cez Geológ-stavbár, Geológ-novospol až k súčasnému názvu Krasokorčuliarsky klub Spišská Nová Ves, v čele ktorého stojí pani Kešeláková.
Trenčín – jeho krasokorčuliarska história sa v tomto meste viaže k roku 1938, keď sa v dobe zimných prázdnin začal objavovať na zamrznutých “važinách” prvý krasokorčuliar tohto regiónu – Gonda z Trenčianskych Teplíc. Tento študent študoval v Bratislave, kde bol aj členom bratislavského klubu. Venoval sa najmä povinnej jazde a z pozerajúcich zvedavcov ho začal napodobňovať Rehák, ktorý začal študovať v Brne, kde sa stal i členom krasokorčuliarskeho oddielu Moravskej Slávie Brno. Základy si priniesol od Váhu a tri roky bol členom brnenskej krasokorčuliarskej revue. Neskoršie pôsobil v Bratislave ako člen krasokorčuliarskeho oddielu Slovan ÚNV.
V roku 1958 bol Rehák v zamestnaní preložený do Trenčína, kde 28. 11. 1958 zorganizoval a zvolal prvú zakladajúcu schôdzu krasokorčuliarskeho oddielu v Trenčíne. Z Bratislavy sem prišli neskoršie sestry Bitterové, bývalé členky bratislavského oddielu. Začínalo sa korčuľovať na prírodnom ľade a tak sezóna bola veľmi krátka, no chuť a odhodlanie bolo veľké.
V roku 1960 sa začala i v Trenčíne prevádzka zimného štadióna s umelou ľadovou plochou, čím oddiel dostal pevnejšie základy a podmienky pre svoju činnosť. V roku 1980 zimný štadión dostal “strechu”, čím sa obnovuje aj činnosť oddielu pod vedením pána Čacha, trénerov Schlesigera, Schlesingerovej, Uhroviča, Miklánkovej, Kallovej a Reháka.
V poslednom období z krasokorčuliarskeho oddielu TJ Dukla Trenčín sa odčlenila skupina pretekárov a funkcionárov, ktorá vytvorila nový oddiel Kraso Kerting Trenčín, ktorý sa stal členom SKrZv roku 1995. Prax ukázala, že ani v Trenčíne “delenie” krasokorčuliarov nemalo dlhé trvanie a tento klub časom zanikol. Predsedom trenčianskych krasokorčuliarov (TJ Dukla Trenčín) bol pán Šereš. V súčasnosti v čele klubu stojí dlhoročná, obetavá funkcionárka a súčasná predsedníčka, pani Omelinová. (pokračovanie)

Pages: 1 2 3 4 5 6 7 8

Powered by WordPress | Designed by: seo service | Thanks to seo company, web designers and internet marketing company