História

Prvé roky samostatnosti Slovenského krasokorčuliarskeho zväzu
Obdobie okolo roku 1989, kedy celá spoločnosť sa dala “pohybu”, neobišiel tento pohyb ani naše športové hnutie. I keď centralistická starostlivosť o šport v “predrevolučnom” období mala aj svoje niektoré prednosti, potreba zmien v oblasti spoločenského a politického života, urobila novú “historickú” čiaru aj v slovenskom krasokorčuľovaní. Táto historická čiara bola, ako neskorší vývoj ukázal, aj čiarou novej, novodobej histórie v našom športe.
Aj v našom hnutí sa ozývali hlasy, požadujúce zmenu v riadení a smerovaní krasokorčuľovania na Slovensku. Podľa vzoru českej časti krasokorčuliarskej rodiny ČSKrZ, vzniká aj na Slovensku “Akčný výbor krasokorčuliarskeho zväzu SÚV ČSZTV”, ktorého úlohou bolo presadzovanie a prebudovanie telovýchovnej organizácie, zrovnoprávnenie postavenia športových zväzov, získanie právnej subjektivity a paritného zastúpenia v celoštátnych orgánoch. Medzi hlavnými aktivistami akčného výboru krasokorčuliarov na Slovensku patrili najmä Bohmerová, Babušíková, Fabian, Jakubovič, Košťa, Schlesinger, Sršňová, Urvayová a ďalší. Činnosť Akčného výboru krasokorčuliarskeho zväzu SÚV ČSZTV ukončila až Mimoriadna celoslovenská konferencia krasokorčuľovania, ktorá sa konala 2. 2. 1990 v Banskej Bystrici. Táto konferencia okrem iného zobrala na vedomie návrh nového usporiadania československého a slovenského krasokorčuľovania, schválila názov nového slovenského združenia “Slovenský krasokorčuliarsky zväz” so sídlom v Bratislave a uskutočnila voľby riadiaceho výboru.
Do prvého, demokraticky zvoleného riadiaceho výkonného výboru boli zvolení nasledovní funkcionári: Eva Bohmerová, Felicitas Babušíková, Ivan Jakubovič, Igor Prokop, Karol Schlesinger. Helena Zamborská a Hana Tocziková a zvolení zástupcovia klubov. Predsedom sa stal Ivan Jakubovič.
Následne sa 25. 5. 1990 v Bratislave konalo 1. Valné zhromaždenie Slovenského krasokorčuliarskeho zväzu, ktoré prijalo i nové Stanovy Slovenského krasokorčuliarskeho zväzu, nový systém súťaží na sezónu 1990/91, doplnilo i ďalších zástupcov oddielov vo výkonnom výbore a nominovalo prvý oficiálny zoznam reprezentantov Slovenska v krasokorčuľovaní. Delegáti boli informovaní i o pripravovaných zmenách v Stanovách Československého krasokorčuliarskeho zväzu, ktoré avizovali po prvý krát paritné zastúpenie slovenských funkcionároch vo federálnom orgáne!
Podstatné zmeny sa preniesli i do nášho hnutia. Rozhodnutím mimoriadneho zjazdu SO ČSZTV (11. 3. 1990) zanikla i táto organizácia a vzniká Slovenské združenie telesnej výchovy i so svojimi “satelitnými” organizáciami, t.j. ASŽ (Asociácia športových zväzov), ATTA (Asociácia telovýchovných a turistických aktivít) a ATJ (Asociácia telovýchovných jednôt). Náš športový zväz vstupuje do Asociácie športových zväzov, kde sa stáva rovnocenným jej členom.
Koncom roku 1990 rezignovala na funkciu podpredsedníčky VV SKrZ pani E. Bohmerová a jej zatupovaním bola poverená pani F. Babušíková, ktorú v tejto funkcii potvrdilo najbližšie valné zhromaždenie.
Prvá sezóna “novej histórie” slovenského krasokorčuľovania bola sezóna 1990/91, ktorá mala ukázať, ako sa nové vedenie prispôsobí novým podmienkam.
V rámci Československého krasokorčuliarskeho zväzu v jeho 9-člennom výbore boli 4 Slováci a 4 Česi. Predsedom sa stal pán Jozef Dedič. Slovenské záujmy v tomto výkonnom orgáne hájili I. Jakubovič vo funkcii podpredsedu ČSKrZ, F. Babušíková ako predseda rozhodcovskej komisie, M. Hrachovcová ako predseda športovo-technickej komisie a H. Töcziková ako člen bez funkcie.
Na sklonku roku 1991 sa uskutočnilo slávnostné zasadnutie SKrZ pri príležitosti 120. výročia organizovaného korčuľovania na Slovensku, spojené s výstavou “Cestami ľadovej krásy”, ktorá bola inštalovaná v Múzeu telesnej kultúry v Bratislave.
V roku 1992 vzniká medzi funkcionármi VV nová odvážna myšlienka, uchádzať sa o usporiadanie ME v krasokorčuľovaní na Slovensku, ktorú sme na ISU predkladali ešte prostredníctvom federálneho orgánu. V tomto roku sa VZ SKrZ v Bratislave zúčastnil i predseda CSKrZ p. Dedič a p. Havránková.
Rok 1993 bol rokom zániku Československej federálnej republiky, rokom kedy vznikli Slovenská a Česká republika… Ale i rokom, kedy po vyše 70-ročnej spoločnej histórii čsl. krasokorčuľovania sa rysujú už konkrétne znaky vzniku dvoch nových krasokorčuliarskych zväzov, dvoch samostatných republík…
Rok 1993 bol i rokom, kedy sa mali uskutočniť v Prahe Majstrovstvá sveta v krasokorčuľovaní, ktoré boli ešte v tomto termíne a mieste pridelené ISU dávnejšie. To je v krajine, ktorá v tom čase už vlastne neexistuje. Po zložitých diplomatických rokovaniach, ktoré jasnú podobu dostali až pri poslednom M ČSFR v Hradci Králové, bola podpísaná dohoda medzi ČKZ a SKrZ o spoločnom usporiadaní týchto majstrovstiev sveta, ako aj o spoločnom družstve reprezentantov. Táto dohoda bola podpísaná 19. 12. 1992 v Hradci Králové a súčasťou tejto dohody bolo, že oba národné krasokorčuliarske zväzy garantujú spoločné usporiadanie MS 1993 a požiadajú o nové členstvo v ISU až po skončení MS. Takisto jej obsahom bolo, že deľba majetku po bývalom CSKZ sa bude realizovať v pomere 1:2 a nie ako navrhoval ČKZ – 1:4 (tento pomer sa týkal i prípadného zisku z MS a istiny, ktorú ČSKZ mal uloženú na vlastných podúčtoch v ISU).
Z toho dôvodu bolo dohodnuté, že termín “existencie spoločného zväzu” bude trvať až do 30. apríla 2003, resp. do definitívneho ukončenia a odovzdania deleného majetku. V spoločnom družstve ČR a SR na MS 2003 boli zo Slovenska R. Vnučko (ktorý sa stal posledným federálnym majstrom CŠFR v kategórii mužov) a ako náhradníci súrodenci Poráčoví (tanečný pár) a ich oddielový kolega Vince.
Pri tomto majstrovstve (MS 2003) bola udelená pánovi Milanovi Duchoňovi pamätná medaila Georga Hasslera, čo je jedno z najväčších ocenení ISU za jeho celoživotnú činnosť pre tento šport. Pri tejto príležitosti boli i udeľované zlaté odznaky čsl. krasokorčuliarsheho zväzu, ako pamiatka na tento spoločný zväz. Zo Slovenska sa toto ocenenie dostalo pani. H. Múdrej, M. Duchoňovi, I..Mauerovi a I. Jakubovičovi.
Následné týždne po skončení spoločných MS v krasokorčuľovaní ukázali, že zo strany ČKZ neboli úplne dodržané vzájomné dohody, lebo ČKZ požiadal ISU o získanie “následníctva” po CSKrZ, ktoré mu aj ISU udelilo. SKrZ v zmysle dohody požiadal o nové členstvo, ktoré mu zo strany ISU bolo tiež udelené a to hneď ako riadne členstvo, čo nebývalo bežným zvykom…
Komplikované boli i následné rokovania o napĺňaní “dohovoru” z Hradca Králové až po “záverečný dokument” o rozdelení majetku po bývalom ČSKrZ, ktorý bol oboma predsedami národných zväzov podpísaný dňa 16. 11. 1993 v Prahe. Jeho výsledkom bolo, že SKrZ získal majetok v hodnote asi 50 tis. Sk a finančnú hotovosť asi 800 tis. Sk.
Ako 1/3 podiel zo zisku z MS 93 a ostatkov na podúčte SKrZ v Davose, ešte čiastky asi 448 tis. USD a 348 tis. CHF, ktoré boli hlavným zdrojom k prežívaniu slovenského krasokorčuľovania v nových, veľmi nevýhodných pravidlách financovania športu u nás po roku 1989, kedy nový športový zväz musel zabezpečovať všetky náklady svojej existencie. Z týchto prostriedkov sa hradili režijné náklady na činnosť zväzu, činnosť oddielov SKrZ, na formujúcu sa reprezentáciu, ako aj náklady pre prípravu a realizáciu ME 2001 v Bratislave, ktoré sa nám podarilo nielen získať, ale aj úspešne zrealizovať.
Za zmienku stojí aj historická skutočnosť, že v roku 1993 v Colorado Springs, miestny hlásateľ po prvýkrát predstavil reprezentáciu Slovenskej republiky na Majstrovstvách sveta juniorov a na zimnom štadióne miestnej haly ZŠ zaviala zástava Slovenskej republiky…
História, či súčasnosť…?
Vznikom nového, samostatného Slovenského krasokorčuliarskeho zväzu, ako už riadneho člena ISU a prvým vystúpením krasokorčuliarskej reprezentácie Slovenska na majstrovstvách ISU, začína nové obdobie histórie, či súčasnosti slovenského krasokorčuľovania.
Veľký entuziazmus nového vedenia SKrZ a neúprosné zásady novej restrikčnej praxe i vo financovaní športu po roku 1989, tvorili dva protiklady snahy a chcenia na jednej strane a možností a reality na strane druhej. Za všetko, čo priniesla nová doba a nové politické rozdelenie štátu, boli noví funkcionári a vedenie krasokorčuľovania zrazu zodpovedné, najmä čo súviselo s reprezentáciou krajiny, s postavením vlastného športu v rámci slovenských telovýchovných štruktúr SZTK, ako za vlastné dianie v oddieloch, či kluboch, s prednosťami či záludnostiami novodobej demokracie. Za ekonomiku v športe, ktorá nabrala neúprosné pravidlá, vedúce v mnohých športoch k útlmu, či ich zániku existujúcich subjektov.
Oblasť ekonomiky bola v popredí záujmu aj VV SKrZ, ktorý musel čeliť argumentácii „kompetentných“ nadriadených orgánov, ktoré prideľovali financie s dovetkom, že až budú výsledky, budú aj peniaze…
V tomto duchu zastihli naše hnutie aj reorganizačné zmeny v budove športu (SZTK), kde sídlil sekretariát nášho športového zväzu, ktorý nútenou zmenou – presťahovaním sa do menšieho priestoru a znížením profesionálneho sekretárskeho miesta na 0,5 úväzok, bol vyjadrený postoj športovej verejnosti ku krasokorčuliarskemu športu, ktorý sa hrdil svojou bohatou a úspešnou športovou históriou…
VV SKrZ evidoval zložitosť športovo-spoločenskej klímy a vnímal túto skutočnosť ako výzvu k zachovaniu všetkého, ktoré sme po zániku ČSKZ „zdedili“ a vytvára všetko preto, aby existujúce oddiely a kluby na Slovensku mohli aspoň v základných podmienkach a režime existovať. Preto, ako jeden z mála športových zväzom, každoročne dotuje aspoň určitou finančnou čiastkou svoje oddiely, v ktorých vidí potencionálnych dodávateľov vlastnej, tvoriacej sa novej slovenskej reprezentácie. Tu sa ukázala pravá hodnota a prezieravosť športovej diplomacie pri delení majetku a financií medzi ČKZ a SKrZ v roku 1993.
VV SKrZ od svojho začiatku presadzuje vo svojej činnosti zásadu potreby neustálej prezentácie Slovenska na medzinárodnom poli, okrem iného aj pravidelnou účasťou na majstrovstvách ISU a pretekoch medzinárodného charakteru.
Hneď od prvej sezóny vzniku nového SKrZ, VV vydáva pravidelne štatistickú ročenku SKrZ, ktorá prehľadne sumarizuje aktivity a úspechy uplynulej sezóny, čím sa snaží nahradiť historickú pasivitu predchádzajúcich orgánov vo vedení SKrZ, ktoré z hľadiska historických štatistík a údajov nezanechali nasledovníkom nič! O túto záslužnú činnosť sa až do roku 2001 staral p. Otto Prokop.
Od mája 1994 nastupuje na miesto ústrednej trénerky SKrZ p. Búřilová, ktorá po návrate zo zahraničného dlhodobého pôsobenia sa vrátila na Slovensko, podobne ako aj iní tréneri, ktorí pôsobili v cudzine. Rok 1996 bol i rokom, kedy si slovenské krasokorčuľovanie pripomína 125. výročie organizovaného korčuľovania na Slovensku. Na slávnostnej schôdzi, poriadanej k tomuto výročiu sa okrem iných zaslúžilých osobností slovenského krasokorčuľovania zúčastňuje aj Karol Divín s manželkou, ktorí prileteli z Kanady, kde v tom čase pôsobili. Bilancovanie tejto významnej udalosti sa dialo v období pretrvávajúcej zložitej situácie vo financovaní športu, čo môžu dokumentovať nasledovné údaje z roku 1996, ktoré ukazujú, ako nedostatočne zo strany štátu bol náš športový zväz finančne zabezpečovaný:
· 12% z prostriedkov štátu
· 6,5% z prostriedkov tzv. Štátneho fondu telesnej kultúry
· 81,5% z vlastných, zväzových prostriedkov (podiel z MS 93 a delenia majetku po bývalom ČSKZ) – tieto údaje jasne hovoria o štátnej starostlivosti o šport, ktorý chce aj v nových podmienkach prispievať k propagácii Slovenska v medzinárodnom kontexte, v oblasti športu…
V tomto období sa v našom hnutí začínajú objavovať aj ďalšie negatíva, ktoré neprispievajú k jeho posilňovaniu, ba pôsobia veľmi negatívne. Ide a kauzu s KK Ister Bratislava, t.j. oddiel, ktorý súdnou cestou obviňuje VV SKrZ (čo do dnešného dňa je historická rarita), o neplnení svojich záväzkov. Tento klub nakoniec so svojimi tvrdeniami nepochodil ani na súde, ktorý prehral, no „čierna škvrna“ tu ostala…
Pre zlepšenie informovanosti členskej základne, VV SKrZ začína pravidelne vydávať i Informačný list, neskoršie KrasoInformátor, ktorý podrobnejšie informuje oddiely a kluby o dianí v našom zväze. Pretekári a reprezentanti SR sa i naďalej zúčastňujú majstrovstiev ISU a iných pretekov, zaradených do oficiálneho športového kalendára ISU, i keď ich výsledky nie sú vždy také, aké by sme očakávali. Hlavným zmyslom ich účasti je ale získavanie medzinárodných skúseností a „zviditeľňovanie sa v očiach predstaviteľov ISU“.
Aktivity na veľmi dobrej úrovni prezentujú aj naši medzinárodní rozhodcovia (Babušíková, Prokop a Domanská), ktorí začínajú byť aj nominovaní do funkcií hlavných rozhodcov pretekov, či majstrovstiev ISU. Pri 4. ročníku Memoriálu Ondreja Nepelu sme usporiadali v Bratislave aj medzinárodný seminár rozhodcov, ktorý moderoval pán Lakernik z Ruska, člen Technickej komisie ISU.
Naši reprezentanti, vekovo ešte juniori, suplujú aj kategóriu našej seniorskej reprezentácie, kde vzhľadom na naše „domáce“ podmienky dosahujú optimálne výsledky i keď rádovo vzdialené od proklamovanej slávnej minulosti slovenského krasokorčuľovania. Dôležitým medzníkom v krasokorčuľovaní bola skutočnosť, že ISU rozhodlo o finančnom odmeňovaní umiestnenia pretekárov na majstrovstvách ISU, čo do určitej miery spopulárnilo tieto súťaže a zabrzdilo odchod pretekárov do profesionálnych revue. Ďalším progresívnym momentom ISU bolo finančné podporovanie určitých „projektov“ ISU, zameraných na podporu mladých, talentovaných pretekárov.
VV SKrZ naďalej pokračuje v diplomatickej oblasti týkajúcej sa otázky pridelenia majstrovstiev ISU pre Slovensko, čo by v konečnom štádiu mohlo vytvoriť podmienky na ďalšie predlžovanie finančnej zábezpeky na rozvoj krasokorčuľovania v ďalších 8 – 10 rokoch.
Pri MS v Edmontone slávi opäť úspech slovenská krasokorčuliarska diplomacia, keď medailou Georga Hosslera bol odmenený pán Ivan Mauer, za svoje pedagogické a výskumné aktivity v oblasti krasokorčuľovania. V tomto období sa do praxe postupne zavádza nový bodovací rozhodcovský systém OBO.
Rok 1998 bol pre náš zväz významný najmä preto, že júnový Kongres ISU následne rozhodol, že v roku 2001 sa uskutoční ME v Bratislave! Tým sa naplnil sen mnohých funkcionárov SKrZ pripraviť na Slovensku po 28 rokoch majstrovstvo ISU – ME. Šiesty pokus o túto významnú udalosť sa teda vydaril. Bude to práve v roku 130. výročia organizovaného korčuľovania na Slovensku!
Vôbec rok 1998 bol pre nás úspešný aj z iných stránok, najmä na poli športovom, keď sa umiestnenia našich reprezentantov posúvajú stále vyššie a vyššie. Na ilustráciu uvediem: Z. Paurová na ME v Miláne získala veľmi pekné 14. miesto a na MS 21. miesto. Navyše Juraj Sviatko na MSJ juniorov obsadil krásne 8. miesto…
Úspechom trénerskej práce bola i skutočnosť, že na MS v Minneapolis sa Slovensko prihlásilo do všetkých štyroch kategórií (muži, ženy, športové dvojice a tanečné páry), čo signalizovalo výkonnostný vzostup našich pretekárov a plody systematickej práce.
VC SNP sa po druhý krát stáva pretekom ISU Juniors Series, čo nepriamo komunikuje s našou akceptáciou v oblasti diplomaticko – organizačnej, ktorá vyvrcholila už udelenou dôverou ISU pre SKrZ, právom usporiadať ME 2001 v Bratislave.
Vnútrozväzový život sa neustále prebíja zložitou cestou ekonomických reforiem štátu, snahou o udržanie všetkých aktivít SKrZ a udržania tradičných krasokorčuliarskych podujatí, ktoré sa už stali v domácom hnutí samozrejmosťou. Na druhej strane niektorí oddieloví funkcionári hľadajú rôzne spôsoby zabezpečenia vlastnej existencie, ktorá mnohokrát končí na „ulici“, bez očakávaného prospechu, čoho posledným príkladom boli aj kluby KK Zobor Nitra a Kraso Kerting Trenčín, ktoré ešte skôr, ako mohli prejaviť svoje schopnosti, zanikli.
Ďalšími diskutabilnými témami dňa boli aj úvahy o „rýchlejšom a štedrejšom“ čerpaní finančných prostriedkov zväzu i na úkor „rezervy“ pre prípravu blížiacich sa ME 2001 v Bratislave.
Hoci termín konania ME 2001 bol ešte vzdialený, postupne začína pracovať užší organizačný výbor ME 2001, ktorý tvorili p. Jakubovič ako predseda OV, p. Prokop ako podpredseda OV a p. Babušíková ako jeho generálna sekretárka. VV SKrZ i v tomto období pokračuje vo svojich výjazdových zasadnutia po Slovensku, s cieľom lepšieho poznania života v oddieloch a kluboch, poznania a riešenia ich problémov.
Rok 2000 odchádza do dôchodku dlhoročná sekretárka SKrZ p. Koštialová a na jej miesto bola výberovým konaním ustanovená nová pracovníčka – p. Hrabinská. Kuriozitou tohto výberu bola skuotčnosť, že menovaná po troch pracovných dňoch, bez udania dôvodu, na vlastnú žiadosť požiadala o uvoľnenie z tejto funkcie. Tým v dobe už intenzívnych príprav na ME ostáva zväz bez sekretárky! Následne, na určitú dobu jej pracovné úlohy prevzala p. Babušíková a Jakubovič.
V dňoch 10. – 11. júna 2000 sa v Bratislave uskutočnila prvá kontrolná návšteva ISU, ktorej cieľom bol preverenie podmienok a príprav blížiaceho sa šampionátu. Okrem zástupcov WIGE MIC, IMG, zástupcov televízií ABC, ARD a STV – Eurovízia, domácich zmluvných partnerov S Tours a zástupcov zimného štadióna v Bratislave, členmi delegácie boli hlavní garanti z ISU – Technický delegát ISU p. Judit Furst-Tombor z Maďarska a p. Kenji Amako z Japonska, ako aj ISU Koordinátor p. Peter Krick z Nemecka. Náročné rokovania konštatovali pripravenosť Bratislavy k ME, no upozornili ešte aj na mnohé úlohy, ktoré organizátori museli doriešiť v záujme dodržania Memoranda ISU a úspešnosti športovej akcie roka na Slovensku.
Do funkcie novej sekretárky SKrZ nastupuje sl. Kovářová. Previerkou organizačnej pripravenosti bol nastávajúci Memoriál Ondreja Nepelu a najmä účasť členov OV a pracovných komisií organizačného výboru ME 2001 na ME vo Viedni v roku 2000.
Oficiálne svoju pravidelnú činnosť začal Organizačný výbor ME 2001 dňa 17. 9. 1999, kedy boli schválení predsedovia pracovných komisií a členovia užšieho OV. Na tomto stretnutí prevzali z rúk predsedu OV menovaní poverovacie dekréty. Tomuto aktu však predchádzali neoficiálne zasadnutia dňa 25. 6. a 28. 8. 1999, kedy sa vytvoril strategický plán prípravy ME a doriešili sa aj ďalšie organizačné a personálne otázky.
Do obdobia intenzívnych príprav šampionátu prišla pre SKrZ aj ďalšia radostná informácia z ISU, že na základe svojich výkonov, najmä na MSJ, bola po prvý krát pre SKrZ pridelená pre ŠD Rišková – Futáš finančná dotácia 5 000 USD v rámci „rozvojového programu“ mladých talentovaných športovcov!
Stúpajúca náročnosť úloh v súvislosti s prípravou ME 2001 si vynútila potrebu nástupu p. Babušíkovej, začiatkom roku a p. Jakuboviča, koncom roku 2000 do funkcií platených pracovníkov OV ME 2001 na plný úväzok…
Dňa 21. – 28. januára 2001 sa na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu v Bratislave, po 28 rokoch, uskutočnilo na Slovensku majstrovstvo ISU – Majstrovstvo Európy v krasokorčuľovaní a tancoch na ľade pre rok 2001.
Táto dlhá doba od posledného šampionátu ISU organizovanom na Slovensku bola asi potrebná na to, aby sme v sebe našli odvahu a silu, že sme schopní usporiadať takéto veľké podujatie opäť na Slovensku, tak ako naši predchodcovia (i keď predchádzajúce šampionáty boli pod vedením ČSKZ: ME 1958, 1966 a MS 1973) a presvedčiť predstaviteľov ISU, že i malé, samostatné Slovensko už ako právoplatný, riadny člen ISU má potrebný fukcionársky potenciál na usporiadanie majstrovstva ISU.
Dnes už s hrdosťou môžeme konštatovať, že sme to dokázali. Že ME 2001 v Bratislave sa zapísali hlboko do pamäti jeho účastníkov, o čom svedčili mnohé uznanlivé hodnotenia najvyšších predstaviteľov ISU, pretekárov a činovníkov, ktoré rozhodne neboli len zdvorilostnými frázami pre organizátora.
Nie je zanedbateľná i skutočnosť, že i po stránke finančnej sme si vytvorili „základ“ pre ďalšie pokračovanie rozvoja krasokorčuliarskeho športu na Slovensku a že sme týmto krokom prispeli k pokračovaniu jeho slávnej novodobej histórie.
Nebudem sa bližšie zmieňovať o úspechu tohto podujatia. Bolo už o ňom veľa napísané, mnohí súčasníci ho prežívali osobne, mali možnosť poznať jeho lesk a množstvo vynaloženej práce, na základe ktorej si dokážu urobiť vlastné hodnotenie…
Nedá mi však nespomenúť aspoň mená hlavných aktérov, členov OV, ktorí stáli za jeho prípravou, priebehom a celospoločenským úspechom.
Organizačný výbor ME 2001 tvorili títo funkcionári:

Predseda OV Ivan Jakubovič (Martin)
Podpredseda OV Igor Prokop (Martin)
Generálna sekretárka OV Felicitas Babušíková (Bratislava)
Ubytovacia komisia Anna Zajková (Bratislava)
Stravovacia komisia Helena Burianová (Bratislava)
Propagačno-marketing. komisia Ján Nemec (Bratislava)
Komisia technic. zabezpečenia Pavol Dzuro (Bratislava)
Akreditačná komisia Wanda Stankovianska (Bratislava)
Zdravotná komisia Alena Urvayová (Bratislava)
Dopravná komisia Dušan Slobodník (Bratislava)
Hospodárska komisia Jozef Lachváč (Košice)
Komisia V.I.P. Daniela Ozorovská (Nitra)
Poriadkovo bezpeč. komisia Ladislav Mesároš (Bratislava)
Právnik OV Allan Böhm (Bratislava)
Oblečenie OV Mária Hrachovcová (Bratislava)
Komisia tlmočníkov, dobrovoľ. prac. Lenka Bohunická (Bratislava)
Tlačové stredisko Alfonz Juck (Bratislava)

…a v komisiách mnoho ďalších ľudí, ktorí rovnakou mierou prispeli k tomuto úspechu. Všetkým menovaným i nemenovaným patrí srdečné poďakovanie…
Osobne si myslím, že usporiadaním ME 2001 končí ďalšie obdobie v histórii slovenského krasokorčuľovania.
Čo prinesie život po tomto dátume do našeho športového hnutia už bude jeho súčasnosť a jeho historické posudzovanie je t.č. neaktuálne.
Pre komplexnosť celej histórie slovenského krasokorčuľovania je potrebné uviesť ešteprehľad víťazov majstrovstiev Slovenska, ktorí tvorili aj s mnohými ďalšími krasokorčuliarmi jeho „športovú históriu“. (pokračovanie)

Pages: 1 2 3 4 5 6 7 8

Powered by WordPress | Designed by: seo service | Thanks to seo company, web designers and internet marketing company